Dá sa liečiť žiarlivosť vo vzťahu?

Autor: Mgr. Soňa Balogová | 10.2.2013 o 18:06 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  90x

Väčšina z nás má aspoň ako takú skúsenosť so žiarlivosťou vo vlastnom vzťahu. Možno ste si prešli žiarlivosťou na partnera alebo partnerovou žiarlivosťou na vás. Čo to vlastne žiarlivosť je a kedy treba uvažovať o tom, že by sme mali požiadať o odbornú pomoc?

Žiarlivosť je vo väčšine prípadov stav neistoty až úzkosti, strach, že milovanú osobu môžeme stratiť, že nás môže nahradiť niekto oveľa úspešnejší, krajší. Častokrát žiarlivosť pramení zo zníženej s e b a ú c t y, ktorá môže mať korene z detstva (napr. prebratý vzor správania sa od jedného z rodičov, nevera jedného z rodičov, nedostatok pozornosti zo strany rodičov alebo naopak prehnaná starostlivosť a náklonnosť rodičov k nám, neúspech v škole o pozornosť opačného pohlavia). Medzi ďalšie faktory, z ktorých žiarlivosť môže prameniť je napr. dedičnosť, pocity menejcennosti (v dôsledku rozdielnosti vzdelanostnej úrovne, materská dovolenka, nezamestnanosť), temperament alebo môže ísť o úzku súvislosť žiarlivosti s duševnou poruchou. Kedy možno hovoriť, že žiarlivosť máme pod kontrolou? Na začiatku vzťahu je žiarlivosť prirodzená, nakoľko sa partneri vzájomne spoznávajú alebo sú poznačení negatívnou skúsenosťou z predchádzajúceho vzťahu. V prípade, že ide o objektívne upodozrievanie, nakoľko s určitosťou vieme o partnerovej nevere, v takýchto prípadoch môžeme hovoriť o prirodzenej žiarlivosti. Prirodzená žiarlivosť sa väčšinou upraví sama, a to upevnením vzťahu, dôverou a komunikáciou medzi partnermi o svojich potrebách a pocitoch. Varovnými signálmi, že môže ísť o chorobnú až patologickú žiarlivosť sú: - obmedzovanie partnera v stretávaní sa s opačným pohlavím, až zákaz stretávať sa - majetnícke sklony (,,neviem bez teba žiť“, ,,zomrel(a) by som bez teba“, ,,musíme byť stále spolu, lebo ak nie, tak ma asi neľúbiš“ a pod.) -neustále kontrolovanie a vypočúvanie typu, ,,kde si bol(a) a s kým?“, prezeranie mobilu, esemesky, emaily, prehrabávanie sa v osobných veciach, telefonovanie a dokazovanie, že sme v práci a pracujeme a pod. - agresívne, impulzívne správanie bez príčiny, príčinou je vlastne nevyvrátiteľné presvedčenie, až blud o našej nevere - vytýkanie až prenesenie pocitov viny, že s partnerom (žiarlivcom) netrávime všetok náš voľný čas. Chorobná až patologická žiarlivosť je duševná porucha, ktorá je často spojená s inými duševnými poruchami. Preto by žiarlivosť mala byť diagnostikovaná psychológom alebo psychiatrom, aby určil, či ide o normálnu alebo patologickú žiarlivosť. Dôležitá je spolupráca odborníka s obidvomi partnermi. Žiarlivosť je nepriaznivá až deštruktívna pre obidvoch partnerov.Patologickú žiarlivosť je nevyhnutné liečiť, nakoľko neliečená môže vyústiť do fyzických útokov až do skratového konania, ktoré môže mať ničivé dôsledky. Prirodzená žiarlivosť sa liečiť dá, avšak pri patologickej žiarlivosti môže byť odstránenie tohto stavu len dočasné. ,,Úspech k odstráneniu žiarlivosti tkvie hlavne v ochote ,,žiarlivca“ k vnútornej zmene.“ ,,Žiarlivosť je hrozná vášeň podobná láske, nechce však dobro milovaného, ale jeho závislosť a svoje víťazstvo nad ním.“ (Henri-Frederic Amiel)
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?